Pomer ω-3:ω-6: Rozdiel medzi revíziami
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
* v akom pomere sú zastúpené príslušné [[polynenasýtené tuky|PUFA]] v strave | * v akom pomere sú zastúpené príslušné [[polynenasýtené tuky|PUFA]] v strave | ||
* v akom pomere sa nachádzajú príslušné mastné kyseliny v tele (tzn. v tkanivách - závisí od prijímanej stravy) | * v akom pomere sa nachádzajú príslušné mastné kyseliny v tele (tzn. v tkanivách - závisí od prijímanej stravy) | ||
| − | Podstatné je, že pre procesy v tele je potrebné mať tento pomer vyvážený, t.j. '''1:1''' s toleranciou '''až''' k pomeru okolo '''1:4 až 1:5 v prospech ω−6'''. V prípade, že prevaha ω−6 je výrazne vyššia (ako býva pri štandardnom nezdravom stravovaní), účinky ω−3 sú potlačené, čo môže spôsobiť rôzne problémy a choroby. Prevaha ω−3 v modernej spoločnosti normálne nenastáva, preto nie je preskúmaná, ale podľa historických indícií by mala byť bezpečná v podobnom (opačnom) pomere - ľudské kultúry (podľa toho, či boli prímorské alebo vnútrozemské) sa adaptovali na stravu s pomerom ω−3:ω−6 medzi 1:4 a | + | Podstatné je, že pre procesy v tele je potrebné mať tento pomer vyvážený, t.j. '''1:1''' s toleranciou '''až''' k pomeru okolo '''1:4 až 1:5 v prospech ω−6'''. V prípade, že prevaha ω−6 je výrazne vyššia (ako býva pri štandardnom nezdravom stravovaní), účinky ω−3 sú potlačené, čo môže spôsobiť rôzne problémy a choroby. Prevaha ω−3 v modernej spoločnosti normálne nenastáva, preto nie je preskúmaná, ale podľa historických indícií by mala byť bezpečná v podobnom (opačnom) pomere - ľudské kultúry (podľa toho, či boli prímorské alebo vnútrozemské) sa adaptovali na stravu s pomerom ω−3:ω−6 medzi 1:4 a 3:1. |
<p></p> | <p></p> | ||
Ak sa teda chceme vyhnúť zdravotným problémom, v praxi je potrebné dávať dôraz najmä na príjem ω−3 mastných kyselín (ALA, EPA, DHA), ideálne s dlhším reťazcom (t.j. EPA a DHA). Pre telo sú však v primeranom množstve dôležité aj ω−6 (LA a AA - viac v sekcii [[esenciálny tuk|esenciálne tuky]]). | Ak sa teda chceme vyhnúť zdravotným problémom, v praxi je potrebné dávať dôraz najmä na príjem ω−3 mastných kyselín (ALA, EPA, DHA), ideálne s dlhším reťazcom (t.j. EPA a DHA). Pre telo sú však v primeranom množstve dôležité aj ω−6 (LA a AA - viac v sekcii [[esenciálny tuk|esenciálne tuky]]). | ||
Verzia zo dňa a času 20:28, 31. január 2019
Pomer ω−3:ω−6 (pozri aj omega parameter) hovorí o tom,
- v akom pomere sú zastúpené príslušné PUFA v strave
- v akom pomere sa nachádzajú príslušné mastné kyseliny v tele (tzn. v tkanivách - závisí od prijímanej stravy)
Podstatné je, že pre procesy v tele je potrebné mať tento pomer vyvážený, t.j. 1:1 s toleranciou až k pomeru okolo 1:4 až 1:5 v prospech ω−6. V prípade, že prevaha ω−6 je výrazne vyššia (ako býva pri štandardnom nezdravom stravovaní), účinky ω−3 sú potlačené, čo môže spôsobiť rôzne problémy a choroby. Prevaha ω−3 v modernej spoločnosti normálne nenastáva, preto nie je preskúmaná, ale podľa historických indícií by mala byť bezpečná v podobnom (opačnom) pomere - ľudské kultúry (podľa toho, či boli prímorské alebo vnútrozemské) sa adaptovali na stravu s pomerom ω−3:ω−6 medzi 1:4 a 3:1.
Ak sa teda chceme vyhnúť zdravotným problémom, v praxi je potrebné dávať dôraz najmä na príjem ω−3 mastných kyselín (ALA, EPA, DHA), ideálne s dlhším reťazcom (t.j. EPA a DHA). Pre telo sú však v primeranom množstve dôležité aj ω−6 (LA a AA - viac v sekcii esenciálne tuky).
Dôvody sú nasledovné:
- z pohľadu esenciálnych MK, ak sa prijíma viac LA (ω−6 esenciálna) ako ALA (ω−3 esenciálna), blokuje sa konverzia ALA na DHA (a tvorí sa viac "zbytočnej" DPA)
- vo všeobecnosti, pri nerovnováhe ω−3 a ω−6 telo prestáva byť schopné metabolizovať tú skupinu (v našom prípade ω−3 MK) ktorá je vo výraznej menšine
- LA (ω−6 esenciálna) viac oxiduje - riziko oxidácie už v potravine alebo neskôr v tele pri prebytku LA
- z pohľadu živočíšnych potravín ako zdrojov ω−3 z veľkochovov, obsah ω−3 býva nižší ako v minulosti, pretože veľkochovy používajú lacnejšie krmivo (bohatšie na ω−6), čo sa týka nielen rýb, ale aj mäsa, mlieka a vajec
