Nasýtenosť tukov: Rozdiel medzi revíziami
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
* ak je v reťazci presne '''jedna dvojitá väzba''', jedná sa o ''mononenasýtenú'' mastnú kyselinu (pretože na mieste dvojitej väzby susedné uhlíky akoby "zahodili" každý jeden zo svojich vodíkov a voľnou väzbou sa prepojili - ostalo im len po jednom vodíku, tzn. ostali nenasýtené) | * ak je v reťazci presne '''jedna dvojitá väzba''', jedná sa o ''mononenasýtenú'' mastnú kyselinu (pretože na mieste dvojitej väzby susedné uhlíky akoby "zahodili" každý jeden zo svojich vodíkov a voľnou väzbou sa prepojili - ostalo im len po jednom vodíku, tzn. ostali nenasýtené) | ||
* ak je v reťazci '''viac ako jedna dvojitá väzba''', jedná sa o ''polynenasýtenú'' mastnú kyselinu (pretože na mieste dvojitých väzieb príslušné uhlíky ostali nenasýtené vodíkmi) | * ak je v reťazci '''viac ako jedna dvojitá väzba''', jedná sa o ''polynenasýtenú'' mastnú kyselinu (pretože na mieste dvojitých väzieb príslušné uhlíky ostali nenasýtené vodíkmi) | ||
| − | Na mieste, kde je v reťazci dvojitá väzba (jedna z nich akoby prebytočná), môže nenasýtený tuk chemicky reagovať (využiť to, uvoľniť prebytočnú väzbu a naviazať | + | Na mieste, kde je v reťazci dvojitá väzba (jedna z nich akoby prebytočná), môže nenasýtený tuk chemicky reagovať (využiť to, uvoľniť prebytočnú väzbu a naviazať na jej miesto iný atóm - nasýtiť sa): |
* miesto sa môže znova nasýtiť vodíkmi a vznikne opäť nasýtený tuk | * miesto sa môže znova nasýtiť vodíkmi a vznikne opäť nasýtený tuk | ||
* na miesto sa môžu naviazať dva kyslíky z ovzdušia - oxidácia (presne týmto spôsobom sa zle skladovaný tuk pokazí) | * na miesto sa môžu naviazať dva kyslíky z ovzdušia - oxidácia (presne týmto spôsobom sa zle skladovaný tuk pokazí) | ||
Verzia zo dňa a času 14:12, 18. január 2019
Mastná kyselina je reťazec uhlíkov.
- ak sú spojené len jednoduchými väzbami, jedná sa o nasýtenú mastnú kyselinu (pretože každý uhlík je nasýtený dvomi vodíkmi)
- ak je v reťazci presne jedna dvojitá väzba, jedná sa o mononenasýtenú mastnú kyselinu (pretože na mieste dvojitej väzby susedné uhlíky akoby "zahodili" každý jeden zo svojich vodíkov a voľnou väzbou sa prepojili - ostalo im len po jednom vodíku, tzn. ostali nenasýtené)
- ak je v reťazci viac ako jedna dvojitá väzba, jedná sa o polynenasýtenú mastnú kyselinu (pretože na mieste dvojitých väzieb príslušné uhlíky ostali nenasýtené vodíkmi)
Na mieste, kde je v reťazci dvojitá väzba (jedna z nich akoby prebytočná), môže nenasýtený tuk chemicky reagovať (využiť to, uvoľniť prebytočnú väzbu a naviazať na jej miesto iný atóm - nasýtiť sa):
- miesto sa môže znova nasýtiť vodíkmi a vznikne opäť nasýtený tuk
- na miesto sa môžu naviazať dva kyslíky z ovzdušia - oxidácia (presne týmto spôsobom sa zle skladovaný tuk pokazí)
- ľahšie sa na tomto mieste spojí s inou látkou, ktorá ho môže zmeniť, transportovať, rozložiť..
Nasýtené tuky sú preto stabilnejšie ako nenasýtené tuky, čo môže byť výhoda (lepšie skladovanie, manipulácia), aj nevýhoda (odolnosť voči niektorým procesom v tele).
Späť: Tuky
