Ateroskleróza: Rozdiel medzi revíziami
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
| − | + | Ateroskleróza je usádzanie tzv. aterosklerotického plaku (tiež aterosklerotický plát, ''ateróm'') pod vnútorným povrchom steny ciev (tepien), čím v konečnom dôledku spôsobí ich zúženie a nepriechodnosť. Názov nevychádza zo slova ''artéria'' (tepna), ale znamená v starej gréčtine niečo ako stvrdnutie ovsenej kaše, čo odkazuje na charakter hmoty aterómu a fakt, že v pokročilej fáze za účasti vápnika povrch aterómu tvrdne (kalcifikuje sa). | |
| + | |||
| + | Zjednodušený proces funguje takto: | ||
| + | * lipoproteíny (LDL) transportujúce cholesterol vnútri cievy, preniknú tesne pod povrch cievy (hoci by mali pokračovať ďalej do pôvodného cieľa, kam mal byť cholesterol dovezený) | ||
| + | * LDL sa v stene cievy zoxidujú, čím sa stanú pre imunitný systém cieľom na likvidáciu (naštartuje sa zápalový proces) | ||
| + | * pod stenu cievy dorazí monocyt (biela krvinka), vytvorí sa z neho makrofág (bunka, ktorá má za úlohu likvidovať patogény) a začne požierať zoxidované LDL, kým sa nenaplní (stane sa penovou bunkou) | ||
| + | * namiesto aby sa makrofág riadene rozložil aj s nežiaducim obsahom (čo je jeho normálna funkcia), ostane na mieste až kým "nezomrie" a vypustí svoj obsah do priestoru v stene cievy. Týmto vznikne "kaša" z prevažne mŕtvych makrofágov a cholesterolu | ||
| + | * okolo kaše sa vytvorí väzivový obal, ktorý ju zatiaľ oddeľuje od vnútrajška cievy, kadiaľ preteká krv | ||
| + | * objem kaše v stene cievy (aterómu) v priebehu desiatok rokov postupne rastie. Cieva sa zatiaľ nezužuje, vydúva sa von a prietok ostáva rovnaký, preto je to prakticky nemožné diagnostikovať bežnými metódami (záťažový test, angiografia) a človek sa cíti normálne | ||
| + | |||
| + | |||
| + | |||
| + | |||
| + | je problémom napr. '''dlhodobá konzumácia [[trans tuky|trans tukov]]'''. Mechanizmus je ten, že trans tuky podporujú (narušia spôsob príslušného fungovania tela) vznik tzv. aterosklerotického plaku, ktorý sa postupne ukladá v cievach, až sa táto stane zúženou (vysoký krvný tlak) až nepriechodnou. | ||
<p></p> | <p></p> | ||
Riziková v tomto zmysle tiež môže byť '''dlhodobá nadmerná konzumácia [[nasýtené tuky|nasýtených tukov]]''' (najmä tých s [[dĺžka reťazca|LCT]]) v prípade že ich prijímame: | Riziková v tomto zmysle tiež môže byť '''dlhodobá nadmerná konzumácia [[nasýtené tuky|nasýtených tukov]]''' (najmä tých s [[dĺžka reťazca|LCT]]) v prípade že ich prijímame: | ||
Verzia zo dňa a času 20:10, 27. február 2019
Ateroskleróza je usádzanie tzv. aterosklerotického plaku (tiež aterosklerotický plát, ateróm) pod vnútorným povrchom steny ciev (tepien), čím v konečnom dôledku spôsobí ich zúženie a nepriechodnosť. Názov nevychádza zo slova artéria (tepna), ale znamená v starej gréčtine niečo ako stvrdnutie ovsenej kaše, čo odkazuje na charakter hmoty aterómu a fakt, že v pokročilej fáze za účasti vápnika povrch aterómu tvrdne (kalcifikuje sa).
Zjednodušený proces funguje takto:
- lipoproteíny (LDL) transportujúce cholesterol vnútri cievy, preniknú tesne pod povrch cievy (hoci by mali pokračovať ďalej do pôvodného cieľa, kam mal byť cholesterol dovezený)
- LDL sa v stene cievy zoxidujú, čím sa stanú pre imunitný systém cieľom na likvidáciu (naštartuje sa zápalový proces)
- pod stenu cievy dorazí monocyt (biela krvinka), vytvorí sa z neho makrofág (bunka, ktorá má za úlohu likvidovať patogény) a začne požierať zoxidované LDL, kým sa nenaplní (stane sa penovou bunkou)
- namiesto aby sa makrofág riadene rozložil aj s nežiaducim obsahom (čo je jeho normálna funkcia), ostane na mieste až kým "nezomrie" a vypustí svoj obsah do priestoru v stene cievy. Týmto vznikne "kaša" z prevažne mŕtvych makrofágov a cholesterolu
- okolo kaše sa vytvorí väzivový obal, ktorý ju zatiaľ oddeľuje od vnútrajška cievy, kadiaľ preteká krv
- objem kaše v stene cievy (aterómu) v priebehu desiatok rokov postupne rastie. Cieva sa zatiaľ nezužuje, vydúva sa von a prietok ostáva rovnaký, preto je to prakticky nemožné diagnostikovať bežnými metódami (záťažový test, angiografia) a človek sa cíti normálne
je problémom napr. dlhodobá konzumácia trans tukov. Mechanizmus je ten, že trans tuky podporujú (narušia spôsob príslušného fungovania tela) vznik tzv. aterosklerotického plaku, ktorý sa postupne ukladá v cievach, až sa táto stane zúženou (vysoký krvný tlak) až nepriechodnou.
Riziková v tomto zmysle tiež môže byť dlhodobá nadmerná konzumácia nasýtených tukov (najmä tých s LCT) v prípade že ich prijímame:
- v kombinácii s nadmerným množstvom cholesterolu (čo býva automaticky, nakoľko cholesterol obsahujú najmä žĺtka a všeobecne živočíšne potraviny s LCT)
- v kombinácii s nadmerným množstvom sacharidov
- v kombinácii s ďalšími rizikovými faktormi (celková zlá životospráva)
- pri genetickej dispozícii (problém s trávením tukov, familiárna hypercholesterolémia)
- pri nedostatku potravín s opačným účinkom, najmä ω-3 mastných kyselín (viď nižšie)
Príjem ω-3 mastných kyselín (najmä EPA a DHA) naopak telu prospieva (sú potrebné na prirodzený spôsob fungovania).
Je ale dôležité prijímať ω-3 v správnom pomere k ω-6 MK (zhruba 1:1 - 1:5).
späť: Civilizačné ochorenia
