Aminokyseliny: Rozdiel medzi revíziami
| (2 medziľahlé úpravy od rovnakého používateľa nie sú zobrazené.) | |||
| Riadok 5: | Riadok 5: | ||
* '''esenciálne s vetveným reťazcom''' (BCAA): leucín, izoleucín, valín (3ks) - sú často využívané športovcami pre ochranu svalovej hmoty | * '''esenciálne s vetveným reťazcom''' (BCAA): leucín, izoleucín, valín (3ks) - sú často využívané športovcami pre ochranu svalovej hmoty | ||
* ostatné '''esenciálne''': fenylalanín, tryptofán, lyzín, metionín, treonín, plus uvádza sa aj histidín (spolu 6ks) | * ostatné '''esenciálne''': fenylalanín, tryptofán, lyzín, metionín, treonín, plus uvádza sa aj histidín (spolu 6ks) | ||
| − | * '''podmienečne''' (za špeciálnych podmienok) esenciálne: arginín, cysteín, | + | * '''podmienečne''' (za špeciálnych podmienok) esenciálne: arginín, cysteín, glycín, glutamín, prolín, tyrozín (6ks) |
* '''neesenciálne''': alanín, kyslina asparágová, asparagín, kyselina glutámová, serín (5ks) | * '''neesenciálne''': alanín, kyslina asparágová, asparagín, kyselina glutámová, serín (5ks) | ||
| − | U človeka hrá proteinogénnu rolu aj 21. aminokyselina selenocysteín (nie je priamo kódovaná v DNA), plus v iných organizmoch aj pyrolyzín (22). | + | U človeka hrá proteinogénnu rolu aj 21. aminokyselina selenocysteín (nie je priamo kódovaná v DNA), plus v iných organizmoch aj pyrolyzín (22) a u niektorých baktérií n-formylmetionín (23), preto sa niekedy rôzne uvádza počet aminokyselín aj 21-23. |
| + | <p></p> | ||
| + | Z nutričného hľadiska, každá potravina (zdroj proteínov) má svoj ''aminokyselinový profil'', ktorý hovorí o tom, aké aminokyseliny (najmä esenciálne) a v akom množstve potravina obsahuje. V tomto profile sú dôležité: | ||
| + | * '''kompletnosť''' (či obsahuje všetky esenciálne aminokyseliny, alebo niektoré chýbajú) - vo všeobecnosti kompletné sú všetky živočíšne zdroje (plus sója a quinoa), pestrá rastlinná strava je takisto OK, ale pri zvýšenom nároku na príjem proteínov je v takom prípade vhodné rastlinné zdroje kombinovať (napr. obilniny, orechy a semená sú chudobnejšie na lyzín a strukoviny majú málo trypofánu a metionínu), pozri aj ''využiteľnosť'' nižšie | ||
| + | * '''využiteľnosť''' (aký podiel zo stravy prijatých proteínov vie telo naozaj použiť) - ak je aminokyselinový profil príliš "rozhádzaný" (veľký prebytok niektorých esenciálnych AK na jednej strane a nedostatok na druhej), telo potravinu vie využiť len do tej miery, ktorá zodpovedá aminokyselinám v nižších koncentráciách (ostatné "zahodí"). Preto ani kompletné zdroje nemusia byť dobre využiteľné. Najlepšie využiteľné sú živočíšne potraviny, o niečo menej niektoré kombinácie rastlinných (obilniny alebo orechy a semená skombinované so strukovinami) | ||
---- | ---- | ||
Späť: [[Bielkoviny]] | Späť: [[Bielkoviny]] | ||
</div> | </div> | ||
Aktuálna revízia z 07:47, 7. február 2019
Aminokyseliny sú vo všeobecnosti organické molekuly, obsahujúce karboxylovú (COOH) a aminoskupinu (NH2). Môžu sa za sebou reťazovo spájať do peptidov (do cca 50 aminokyselín) a polypeptidov (viac). 20 z aminokyselín, tzv. proteinogénne, sú stavebné látky bielkovín (jeden alebo viac spojených polypeptidov). Každej z týchto 20 aminokyselín zodpovedá aj konkrétny DNA kód.
Proteinogénne aminokyseliny sú:
- esenciálne s vetveným reťazcom (BCAA): leucín, izoleucín, valín (3ks) - sú často využívané športovcami pre ochranu svalovej hmoty
- ostatné esenciálne: fenylalanín, tryptofán, lyzín, metionín, treonín, plus uvádza sa aj histidín (spolu 6ks)
- podmienečne (za špeciálnych podmienok) esenciálne: arginín, cysteín, glycín, glutamín, prolín, tyrozín (6ks)
- neesenciálne: alanín, kyslina asparágová, asparagín, kyselina glutámová, serín (5ks)
U človeka hrá proteinogénnu rolu aj 21. aminokyselina selenocysteín (nie je priamo kódovaná v DNA), plus v iných organizmoch aj pyrolyzín (22) a u niektorých baktérií n-formylmetionín (23), preto sa niekedy rôzne uvádza počet aminokyselín aj 21-23.
Z nutričného hľadiska, každá potravina (zdroj proteínov) má svoj aminokyselinový profil, ktorý hovorí o tom, aké aminokyseliny (najmä esenciálne) a v akom množstve potravina obsahuje. V tomto profile sú dôležité:
- kompletnosť (či obsahuje všetky esenciálne aminokyseliny, alebo niektoré chýbajú) - vo všeobecnosti kompletné sú všetky živočíšne zdroje (plus sója a quinoa), pestrá rastlinná strava je takisto OK, ale pri zvýšenom nároku na príjem proteínov je v takom prípade vhodné rastlinné zdroje kombinovať (napr. obilniny, orechy a semená sú chudobnejšie na lyzín a strukoviny majú málo trypofánu a metionínu), pozri aj využiteľnosť nižšie
- využiteľnosť (aký podiel zo stravy prijatých proteínov vie telo naozaj použiť) - ak je aminokyselinový profil príliš "rozhádzaný" (veľký prebytok niektorých esenciálnych AK na jednej strane a nedostatok na druhej), telo potravinu vie využiť len do tej miery, ktorá zodpovedá aminokyselinám v nižších koncentráciách (ostatné "zahodí"). Preto ani kompletné zdroje nemusia byť dobre využiteľné. Najlepšie využiteľné sú živočíšne potraviny, o niečo menej niektoré kombinácie rastlinných (obilniny alebo orechy a semená skombinované so strukovinami)
Späť: Bielkoviny
