Minerály: Rozdiel medzi revíziami
(6 medziľahlých úprav od rovnakého používateľa nie je zobrazených.) | |||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
Minerály (lat. ''minera'' - baňa) sú chemické prvky a zlúčeniny, ktoré sa nachádzajú väčsinou v neživej (anorganickej) hmote a prevažne v kryštalickej forme. Pre správne fungovanie organizmu sú niektoré minerály nevyhnutné, a preto je nutné ich dopĺňať zo stravy. Energetickú hodnotu (podobne ako [[vitamíny]]) nemajú. | Minerály (lat. ''minera'' - baňa) sú chemické prvky a zlúčeniny, ktoré sa nachádzajú väčsinou v neživej (anorganickej) hmote a prevažne v kryštalickej forme. Pre správne fungovanie organizmu sú niektoré minerály nevyhnutné, a preto je nutné ich dopĺňať zo stravy. Energetickú hodnotu (podobne ako [[vitamíny]]) nemajú. | ||
+ | |||
+ | Funkcia minerálov v tele: | ||
+ | * stavebné prvky (kosti a zuby) | ||
+ | * pôsobia spolu s enzýmami | ||
+ | * regulujú a riadia metabolizmus a ďalšie procesy v tele | ||
+ | * potrebné pre fungovanie nervov a svalov | ||
Celkovo sa uvádza 22 prvkov, ktoré delíme na: | Celkovo sa uvádza 22 prvkov, ktoré delíme na: | ||
− | * | + | * [[makroprvky]] ([[Denná odporúčaná dávka|DOD]] nad 100mg) - Ca, Mg, P, K, Na, S, Cl (7ks - tvoria viac ako 80% anorganického materiálu v tele) |
− | * | + | * [[stopové prvky]] (DOD v mg) - najmä Fe, Cu, Zn, Mn, a tiež Si, Li (6ks) |
− | * | + | * [[ultrastopové prvky]] (DOD v µg) - F, I, Co, Mo, Se, Ni, Cr, Va, B (9ks) |
− | |||
− | |||
− | |||
− | + | Minerály tvoria cca 3-4% hmotnosti tela. V pestrej strave sa nachádzajú v dostatočnom množstve, pri dlhodobej zvýšenej fyzickej aktivite je niekedy vhodné doplnenie. Hlavným zdrojom je zelenina a ovocie, a pre niektoré minerály živočíšne tkanivá. V prípade krátkodobého deficitu si telo ešte dokáže udržať rovnováhu minerálnych látok, pri dlhodobejšom nedostatku čerpá zo zásob uložených vo svaloch, pečeni a kostiach. Najväčším problémom je najmä nedostatok '''vápnika, železa a jódu'''. | |
− | Najväčším problémom je nedostatok | ||
− | |||
− | |||
− | |||
− | + | Minerálmi sa dá pri neuváženej suplementácii aj predávkovať, napr. vysoké jednorazové dávky niektorých prvkov podporujú vznik obličkových a žlčníkových kameňov a iné problémy. | |
---- | ---- | ||
Späť: [[Strava]] | Späť: [[Strava]] |
Aktuálna revízia z 13:00, 8. február 2019
Minerály (lat. minera - baňa) sú chemické prvky a zlúčeniny, ktoré sa nachádzajú väčsinou v neživej (anorganickej) hmote a prevažne v kryštalickej forme. Pre správne fungovanie organizmu sú niektoré minerály nevyhnutné, a preto je nutné ich dopĺňať zo stravy. Energetickú hodnotu (podobne ako vitamíny) nemajú.
Funkcia minerálov v tele:
- stavebné prvky (kosti a zuby)
- pôsobia spolu s enzýmami
- regulujú a riadia metabolizmus a ďalšie procesy v tele
- potrebné pre fungovanie nervov a svalov
Celkovo sa uvádza 22 prvkov, ktoré delíme na:
- makroprvky (DOD nad 100mg) - Ca, Mg, P, K, Na, S, Cl (7ks - tvoria viac ako 80% anorganického materiálu v tele)
- stopové prvky (DOD v mg) - najmä Fe, Cu, Zn, Mn, a tiež Si, Li (6ks)
- ultrastopové prvky (DOD v µg) - F, I, Co, Mo, Se, Ni, Cr, Va, B (9ks)
Minerály tvoria cca 3-4% hmotnosti tela. V pestrej strave sa nachádzajú v dostatočnom množstve, pri dlhodobej zvýšenej fyzickej aktivite je niekedy vhodné doplnenie. Hlavným zdrojom je zelenina a ovocie, a pre niektoré minerály živočíšne tkanivá. V prípade krátkodobého deficitu si telo ešte dokáže udržať rovnováhu minerálnych látok, pri dlhodobejšom nedostatku čerpá zo zásob uložených vo svaloch, pečeni a kostiach. Najväčším problémom je najmä nedostatok vápnika, železa a jódu.
Minerálmi sa dá pri neuváženej suplementácii aj predávkovať, napr. vysoké jednorazové dávky niektorých prvkov podporujú vznik obličkových a žlčníkových kameňov a iné problémy.
Späť: Strava