Bielkoviny: Rozdiel medzi revíziami

Z FitInfo
Prejsť na: navigácia, hľadanie
 
(6 medziľahlých úprav od rovnakého používateľa nie je zobrazených.)
Riadok 1: Riadok 1:
Bielkoviny (proteíny) slúžia najmä ako '''stavebný materiál''' pre výstavbu a udržanie telesných tkanív. Hoci primárne neslúžia ako zdroj energie (na rozdiel od [[tuky|tukov]]  a [[sacharidy|sacharidov]]), v prípade nedostatku si telo vie procesom ''glukoneogenézy'' vytvoriť potrebnú energiu (vo forme glukózy) aj z bielkovín. Okrem toho majú bielkoviny aj ďalšie funkcie (transport, obrana, ...).
+
Bielkoviny (proteíny) slúžia najmä ako '''stavebný materiál''' pre výstavbu a udržanie telesných tkanív. Hoci primárne neslúžia ako zdroj energie (na rozdiel od [[tuky|tukov]]  a [[sacharidy|sacharidov]]), v prípade nedostatku si telo vie procesom ''glukoneogenézy'' vytvoriť potrebnú energiu (vo forme glukózy) aj z bielkovín. Okrem toho majú bielkoviny aj ďalšie funkcie (transport, obrana, svalový pohyb...).
 
<p></p>
 
<p></p>
 
Bielkoviny sa skladajú z [[aminokyseliny|aminokyselín]] (AK), ich tvorba v tele je závislá od ich príjmu v potrave. V tráviacom trakte sa prijaté bielkoviny môžu rozložiť na aminokyseliny a neskôr sa znova syntetizovať do potrebných proteínov, s výnimkou ''esenciálnych'' aminokyselín, ktoré je potrebné prijímať priamo v strave.
 
Bielkoviny sa skladajú z [[aminokyseliny|aminokyselín]] (AK), ich tvorba v tele je závislá od ich príjmu v potrave. V tráviacom trakte sa prijaté bielkoviny môžu rozložiť na aminokyseliny a neskôr sa znova syntetizovať do potrebných proteínov, s výnimkou ''esenciálnych'' aminokyselín, ktoré je potrebné prijímať priamo v strave.
Riadok 6: Riadok 6:
 
* '''živočíšne''' (mäso, mliečne výrobky, vaječné bielko)
 
* '''živočíšne''' (mäso, mliečne výrobky, vaječné bielko)
 
* '''rastlinné''' (najmä strukoviny, obilniny, orechy, semená, zelenina)
 
* '''rastlinné''' (najmä strukoviny, obilniny, orechy, semená, zelenina)
Využiteľnosť potraviny ako proteínového zdroja ovplyvňuje:
+
Hodnotu potraviny ako proteínového zdroja ovplyvňuje:
* '''podiel''' na energetickej hodnote (tzn. koľko iných makronutrientov - tukov, sacharidov, obsahuje potravina popri bielkovinách) - najčistejšie proteínové zdoje sú chudé hydinové mäso a vaječné bielko. Rastlinné zdroje majú nižší podiel proteínov, preto je pri nutné skonzumovať na príjem rovnakého množstva bielkovín oveľa viac energetickej hodnoty v takejto strave
+
* '''podiel''' na energetickej hodnote (tzn. koľko iných makronutrientov - tukov, sacharidov, obsahuje potravina popri bielkovinách) - najčistejšie proteínové zdoje sú chudé hydinové mäso a vaječné bielko. Rastlinné zdroje majú nižší podiel proteínov.
* '''kompletnosť''' (či obsahuje všetky esenciálne aminokyseliny, alebo niektoré chýbajú) - vo všeobecnosti kompletné sú všetky živočíšne zdroje (plus sója a quinoa), pestrá rastlinná strava je takisto OK, ale pri zvýšenom nároku na príjem proteínov je v takom prípade vhodné rastlinné zdroje kombinovať (napr. obilniny, orechy a semená sú chudobnejšie na lyzín a strukoviny majú málo trypofánu a metionínu), pozri aj ''využiteľnosť'' nižšie
+
* '''kompletnosť''' a '''využiteľnosť''' potraviny z hľadiska [[aminokyseliny|aminokyselinového]] profilu (najlepšie sú živočíšne zdroje)
* '''využiteľnosť''' (aký podiel zo stravy prijatých proteínov vie telo naozaj použiť) - ak je aminokyselinový profil príliš "rozhádzaný" (veľký prebytok niektorých esenciálnych AK na jednej strane a nedostatok na druhej), telo potravinu vie využiť len do tej miery, ktorá zodpovedá aminokyselinám v nižších koncentráciách (ostatné "zahodí"). Preto ani kompletné zdroje nemusia byť dobre využiteľné. Najlepšie využiteľné sú živočíšne potraviny, o niečo menej niektoré kombinácie rastlinných (obilniny alebo orechy a semená skombinované so strukovinami)
+
* '''stráviteľnosť''', ktorá zahŕňa viac parametrov:
* '''stráviteľnosť''' (ľahká alebo ťažká - koľko energie musí telo vynaložiť na strávenie potraviny) - živočíšne potraviny sa trávia náročnejšie (lepšie je to v prípade rýb) ako rastlinné, čo ale neplatí pre špeciálne pripravené koncentrované živočíšne proteiny (izolát, hydrolyzát). Stráviteľnosť potraviny  tiež ovplyvňuje množstvo proteínu, ktoré sa reálne spracuje v tele, preto celková kvalita proteínu zahŕňa využiteľnosť aj stráviteľnosť (napr. DIAAS). Stráviteľnejšie potraviny sa takisto vstrebávajú rýchlejšie (v prípade rovnakého podielu proteínov - u rastlín je ale výrazne nižší). Príklad rýchleho proteínu je srvátkový koncentrát (špec. hydrolyzát), príklad pomalého kazeín.
+
** koľko energie musí telo vynaložiť na strávenie potraviny - živočíšne potraviny sa trávia náročnejšie (lepšie je to v prípade rýb) ako rastlinné, čo ale neplatí pre špeciálne pripravené koncentrované živočíšne proteiny (izolát, hydrolyzát)
 +
** množstvo (%) proteínu, ktoré sa reálne spracuje v tele, preto celková kvalita proteínu zahŕňa využiteľnosť aj stráviteľnosť (napr. PDCAAS / DIAAS)
 +
** rýchlosť vstrebávania - príklad rýchleho proteínu je srvátkový koncentrát (špec. hydrolyzát), príklad pomalého kazeín.
  
Štandardný odporúčaný príjem bielkovín v strave je okolo 0.8g/kg (myslí sa LBM, lean body mass, tzn. treba si pri výpočte odmyslieť nadváhu), u aktívnych športovcov (najmä silových) musí byť navýšený kvôli vyšším nárokom na regeneráciu tkanív.
+
Štandardný odporúčaný príjem bielkovín ([[Denná odporúčaná dávka|DOD]]) v strave je okolo 0.8g/kg (myslí sa LBM, lean body mass, tzn. treba si pri výpočte odmyslieť nadváhu), u aktívnych športovcov (najmä silových) musí byť navýšený kvôli vyšším nárokom na regeneráciu tkanív.
 
<p></p>
 
<p></p>
 
Energia obsiahnutá v 1g bielkovín: '''4 kCal''' <br/>
 
Energia obsiahnutá v 1g bielkovín: '''4 kCal''' <br/>
 
----
 
----
 
Späť: [[Strava]]
 
Späť: [[Strava]]

Aktuálna revízia z 11:34, 8. február 2019

Bielkoviny (proteíny) slúžia najmä ako stavebný materiál pre výstavbu a udržanie telesných tkanív. Hoci primárne neslúžia ako zdroj energie (na rozdiel od tukov a sacharidov), v prípade nedostatku si telo vie procesom glukoneogenézy vytvoriť potrebnú energiu (vo forme glukózy) aj z bielkovín. Okrem toho majú bielkoviny aj ďalšie funkcie (transport, obrana, svalový pohyb...).

Bielkoviny sa skladajú z aminokyselín (AK), ich tvorba v tele je závislá od ich príjmu v potrave. V tráviacom trakte sa prijaté bielkoviny môžu rozložiť na aminokyseliny a neskôr sa znova syntetizovať do potrebných proteínov, s výnimkou esenciálnych aminokyselín, ktoré je potrebné prijímať priamo v strave.

Bielkoviny zo stravy sú:

  • živočíšne (mäso, mliečne výrobky, vaječné bielko)
  • rastlinné (najmä strukoviny, obilniny, orechy, semená, zelenina)

Hodnotu potraviny ako proteínového zdroja ovplyvňuje:

  • podiel na energetickej hodnote (tzn. koľko iných makronutrientov - tukov, sacharidov, obsahuje potravina popri bielkovinách) - najčistejšie proteínové zdoje sú chudé hydinové mäso a vaječné bielko. Rastlinné zdroje majú nižší podiel proteínov.
  • kompletnosť a využiteľnosť potraviny z hľadiska aminokyselinového profilu (najlepšie sú živočíšne zdroje)
  • stráviteľnosť, ktorá zahŕňa viac parametrov:
    • koľko energie musí telo vynaložiť na strávenie potraviny - živočíšne potraviny sa trávia náročnejšie (lepšie je to v prípade rýb) ako rastlinné, čo ale neplatí pre špeciálne pripravené koncentrované živočíšne proteiny (izolát, hydrolyzát)
    • množstvo (%) proteínu, ktoré sa reálne spracuje v tele, preto celková kvalita proteínu zahŕňa využiteľnosť aj stráviteľnosť (napr. PDCAAS / DIAAS)
    • rýchlosť vstrebávania - príklad rýchleho proteínu je srvátkový koncentrát (špec. hydrolyzát), príklad pomalého kazeín.

Štandardný odporúčaný príjem bielkovín (DOD) v strave je okolo 0.8g/kg (myslí sa LBM, lean body mass, tzn. treba si pri výpočte odmyslieť nadváhu), u aktívnych športovcov (najmä silových) musí byť navýšený kvôli vyšším nárokom na regeneráciu tkanív.

Energia obsiahnutá v 1g bielkovín: 4 kCal


Späť: Strava