Oxidácia: Rozdiel medzi revíziami
Riadok 2: | Riadok 2: | ||
Oxidácia tukov v užšom zmysle je proces, pri ktorom sa v reťazci (nenasýtenej) mastnej kyseliny '''na mieste dvojitej väzby''' (kde "chýbajú" dva vodíky) '''naviažu dva atómy kyslíka''', napr. zo vzduchu (molekuly O<sub>2</sub>), alebo z iného tzv. kyslíkového radikálu. Následne sa reťazec v tomto mieste zvykne rozštiepiť. | Oxidácia tukov v užšom zmysle je proces, pri ktorom sa v reťazci (nenasýtenej) mastnej kyseliny '''na mieste dvojitej väzby''' (kde "chýbajú" dva vodíky) '''naviažu dva atómy kyslíka''', napr. zo vzduchu (molekuly O<sub>2</sub>), alebo z iného tzv. kyslíkového radikálu. Následne sa reťazec v tomto mieste zvykne rozštiepiť. | ||
<p></p> | <p></p> | ||
− | + | Oxidácia tukov môže prebiehať | |
− | * v potravine pred konzumáciou - vznikajú látky (aldehydy, ketóny), ktoré majú pre zdravie nežiadúce vlastnosti, | + | * v potravine pred konzumáciou - vznikajú látky (aldehydy, ketóny), ktoré majú pre zdravie nežiadúce vlastnosti (tuk zažltne, zatuchne) |
− | * priamo v tele - v primeranej miere je to potrebné, | + | * priamo v tele - v primeranej miere je to pre niektoré procesy potrebné, pri nadmernej oxidácii ale vzniká tzv. ''oxidačný stres'', ktorý môže spôsobiť rôzne problémy a ochorenia (toto sa týka oxidácie všeobecne, pozri nižšie) |
<p></p> | <p></p> | ||
− | Proces bol pôvodne objavený a popísaný na kyslíku (preto oxidácia, lat. ''oxygenium''). Pojem oxidácie ako takej je v skutočnosti širší | + | Proces bol pôvodne objavený a popísaný na kyslíku (preto oxidácia, lat. ''oxygenium''). Pojem oxidácie ako takej je v skutočnosti širší: |
+ | * jedná sa jednoducho o odobratie elektrónu (redukcia je pridanie elektrónu, čím sa redukuje náboj - preto redukcia) | ||
+ | * nemusia sa oxidovať len tuky, ale aj iné látky (v našom prípade organické látky v tele) | ||
+ | * radikály nie sú len na kyslíkovej báze, ale aj napr. dusíkovej, alebo organické radikály (tie vzniknú práve oxidáciou organickej látky v tele) | ||
+ | Radikál sa vyznačuje tým, že má nespárovaný elektrón, čo sa snaží zmeniť, a preto sa hlava-nehlava hrnie do chemických reakcií. Kým sa mu to nepodarí, označuje sa ako ''voľný radikál''. Keď sa mu to podarí, spárovaný elektrón zas chýba druhej strane a môže vzniknúť ešte nebezpečnejší radikál a reťazová reakcia. | ||
---- | ---- | ||
Späť: [[Chemické vlastnosti tukov]] | Späť: [[Chemické vlastnosti tukov]] | ||
</div> | </div> |
Verzia zo dňa a času 16:13, 29. január 2019
Oxidácia tukov v užšom zmysle je proces, pri ktorom sa v reťazci (nenasýtenej) mastnej kyseliny na mieste dvojitej väzby (kde "chýbajú" dva vodíky) naviažu dva atómy kyslíka, napr. zo vzduchu (molekuly O2), alebo z iného tzv. kyslíkového radikálu. Následne sa reťazec v tomto mieste zvykne rozštiepiť.
Oxidácia tukov môže prebiehať
- v potravine pred konzumáciou - vznikajú látky (aldehydy, ketóny), ktoré majú pre zdravie nežiadúce vlastnosti (tuk zažltne, zatuchne)
- priamo v tele - v primeranej miere je to pre niektoré procesy potrebné, pri nadmernej oxidácii ale vzniká tzv. oxidačný stres, ktorý môže spôsobiť rôzne problémy a ochorenia (toto sa týka oxidácie všeobecne, pozri nižšie)
Proces bol pôvodne objavený a popísaný na kyslíku (preto oxidácia, lat. oxygenium). Pojem oxidácie ako takej je v skutočnosti širší:
- jedná sa jednoducho o odobratie elektrónu (redukcia je pridanie elektrónu, čím sa redukuje náboj - preto redukcia)
- nemusia sa oxidovať len tuky, ale aj iné látky (v našom prípade organické látky v tele)
- radikály nie sú len na kyslíkovej báze, ale aj napr. dusíkovej, alebo organické radikály (tie vzniknú práve oxidáciou organickej látky v tele)
Radikál sa vyznačuje tým, že má nespárovaný elektrón, čo sa snaží zmeniť, a preto sa hlava-nehlava hrnie do chemických reakcií. Kým sa mu to nepodarí, označuje sa ako voľný radikál. Keď sa mu to podarí, spárovaný elektrón zas chýba druhej strane a môže vzniknúť ešte nebezpečnejší radikál a reťazová reakcia.